DUCHOVNÉ OSOBNOSTI Z NAHÁČA
Z Naháča pochádzajú významné osobnosti náboženského života:
Peter KOROMPAY (po slovensky Krupanský) sa narodil r. 1623 v Naháči, študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, teológiu na viedenskom Pazmáneu, kde získal doktorát filozofie a teológie. Pôsobil v duchovnej správe Jágerskej a Rábskej diecézy, v roku 1645 bol inkardinovaný do Ostrihomskej arcidiecézy, potom bol súčasne bratislavským i ostrihomským kanonikom, komárňanským archidiakonom, svätoštefanským prepoštom a ostrihomským veľprepoštom. Neskôr postupne vacovským, jágerským a nakoniec nitrianskym biskupom a županom (1676-1690), tiež uhorským kancelárom a pilišským opátom. Za panovníka Leopolda I. mal diplomatické poslanie. Mnohé jeho náboženské práce a dokumenty vzťahujúce sa na roky 1661 až 1688 zostali v rukopise. V nitrianskej katedrále dal postaviť hlavný oltár, biskupský trón a kanonické štalumy. Katedrále zanechal r. 1690 vzácny kalich. Zomrel vo Viedni 12. 5. 1690, kde je aj pochovaný.
Ján ŠIMONČIČ (používal prímenie Naháčsky) bol v 17. storočí najdlhšie farárom v Smoleniciach. Pôvodom bol údajne Chorvát, študoval na univerzite v Trnave, kde v roku 1667 dosiahol hodnosť bakalára a roku 1668 magistra filozofie. Dňa 4. apríla 1670 bol vysvätený za kňaza a 1676 nastupuje na faru do Smoleníc, kde 24. septembra 1681 zomrel a tam je aj pochovaný.
Pred zadným vchodom do kostola bol starý náhrobný kameň s poškodeným nápisom (náhrobok bol preložený k múru). Tam je pochovaný Benignus SMRTNÍK Juraj - farár, narodil sa roku 1650 v Ľadomierskej Vieske - zomrel 9. 9. 1710 (pochovaný v Malackách, má byť uvedené v Naháči) - bol náboženským spisovateľom. Strednú školu navštevoval pravdepodobne v Trnave, filozofiu študoval v rakúskom Eisenstadte a tiež v maďarskom Szombathelyi, teológiu v Trnave a Malackách. Do rehole menších bratov františkánov vstúpil roku 1670, za kňaza bol vysvätený v roku 1674. Pôsobil v Nitre a v Kószegu, potom bol kazateľom a vikárom viacerých kláštorov (v Pruskom, Malackách, v Bratislave aj na sv. Kataríne pri Naháči), bol aj dvorným kaplánom na Vršatci. Dva roky pôsobil ako kazateľ a direktor arcibratstva laikov - tzv. pásikárov, ktorých františkáni organizovali na prehĺbenie náboženského života a opatrovanie chudobných i chorých. V r. 1689-98 bol gvardiánom v Malackách a na sv. Kataríne. Ďalšie dva roky bol kazateľom a direktorom pásikárov v Bratislave a dva roky ako magister novicov v Malackách. Napokon pracoval na Katarínke, ako definítor provincie, kde na choleru aj zomrel. Napísal knihy: „Poklad serafínsky, aneb arcybraterstwa páska prowazního swatého Frantisska wywýssenost" (Žilina 1691), „Kunst dobre umríti, aneb skola duchowny wnižto wericí krestian učy se od zlého vystríhati a dobre činiti, aby mohl staslive život svug dokonati". (Trnava 1697) a ďalšie.
Údaje o vyššie uvedených duchovných boli čerpané z Lexikónu katolíckych kňazských osobností na Slovensku.
1. júla 2007 bol vysvätený za kňaza arcibiskupom Jánom Sokolom v Trnave a 7.7.2007 mal primície v Naháči Ondrej CHRVALA, občan Naháča, narodený 23.9.1982. Študoval na teologickom seminári v Bratislave a v Ríme, kde neskôr aj pracoval. V súčasnosti je poverený vedením pastorácie mládeže trnavskej arcidiecézy.
Z našej obce pochádzajú tri rádové sestry:
Viktória (Víta) ČEREŠŇÁKOVÁ, narodená 15.6.1915 v Naháči, ako 20 ročná vstúpila do noviciátu kongregácie Dcér božej lásky, pôsobila na viacerých miestach, (Smolenice, Rimavská Sobota, Rubaň, Sládečkovce). Večné sľuby zložila v Spišskej Sobote. V roku 1950 bolo celé spoločenstvo sestier komunistickým režimom násilne vyvezené do Trutnova v Čechách, kde pracovali v textilnej továrni. Neskôr pôsobili tiež aj v Mochline a Horoviciach i v Újezde u Klatov, kde opatrovali starých ľudí. Nakoniec si kúpili dom v Bílej Vode u Javorníka. To je v hraničnom pásme s Poľskom, bolo tam vysťahovaných 15 reholí. Dňa 9.1.1987 zomrela v rehoľnom dome v Bílej Vode u Javorníka (blízko poľských hraníc) kde je aj pochovaná.
Klaudia KRAPKOVÁ sa narodila v Naháči 26. mája 1931, študovala na Pedagogickej škole v Trnave, po maturite vstúpila ako novicka do rehole uršulínok v Modre. Na umiestenku mala ísť učiť na východ, ale učila len krátku dobu na okolí. Celé spoločenstvo sestier bolo r. 1950 komunistickým režimom násilne vyvezené do Čiech, kde pracovali v textilnej továrni. Sväté sľuby zložila v júli 1957, kde prijala rehoľné meno Ilumináta. Určitú dobu pracovala aj v Poľsku, kde opatrovala postihnuté deti. V súčasnosti žije v senioráte sestier uršulínok v Suchej nad Parnou.
Júlia KRIŠTOFÍKOVÁ sa narodila 22.11.1963. Po skončení Základnej školy v Naháči študovala na Chemickej priemyslovke v Bratislave a po maturite pokračovala v štúdiu teológie v Spišskej Kapitule. Po skončení štúdia vstúpila do rádu sestier Svätého Kríža a rehoľné sľuby zložila v roku 1988, kedy prijala rehoľné meno Júlia.
Spracované podľa knihy Naháč, autor: K.Lopatka, EKOPRESS Bratislava, 2009
HISTÓRIA
KŇAZI VO FARNOSTI
JURAJ FÁNDLY V NAHÁČI
