JURAJ FÁNDLY V NAHÁČI
Život historickej osobnosti slovenského kňaza Juraja Fándlyho je zviazaná s farnosťou v Naháči v období Rakúsko-Uhorska od roku 1780 do roku 1807 t.j. počas 27 rokov.
Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v Častej, v rodine drobného remeselníka bývajúcej v neďalekej dedine Ompitál (dnešný názov Doľany). Keď mal 10 rokov, zomrel mu otec a matka, v snahe zabezpečiť štyri osirelé deti, prijala službu gazdinej v pavlínskom kláštore v Šaštíne. Tu Juraj spoznal kláštorný život a po skončení kláštorných gymnaziálnych škôl vo Sv. Jure a Mária Hate od roku 1771 ako chovanec ostrihomského arcibiskupa študoval teológiu v Budíne a v Trnave, kde bol v roku 1776 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil tri roky v Seredi, tri mesiace v Lukáčovciach a v roku 1780 nastúpil do duchovnej služby do Naháča. Keďže pochádzal z chudobnej rodiny, poznal pomery v akých žili ľudia na slovenskej dedine, preto jeho snaha bola vždy zameraná na pomoc tým najbiednejším vrstvám obyvateľstva. Bol osvieteneckým spisovateľom, spoluzakladateľom spolku Slovenského učeného tovarišstva a jeho prvým tajomníkom i pokladníkom. Napísal spolu 43 prác, z čoho bolo vydaných len 30 diel. Zameral sa na oblasť náboženskú, národnobuditeľskú, roľnícku, právnu, hospodársku, zdravotnícku ale aj umeleckú. Vo svojich knihách sa snažil jednoduchým ľuďom sprostredkovať nové poznatky z poľnohospodárstva a možnosti zlepšenia práce roľníkov (Piľní domajší a poľní hospodár - 8 zväzkov, Zelinkár, Slovenský včelár, O úhoroch a včelách, Krátke dejiny slovanského národa...), bojoval proti alkoholizmu, poverám a pod. Poučenia podáva formou besedy, rozhovoru alebo ako výklad histórie. Dôkladná znalosť problémov mu umožnila rady a vysvetlenia i najzložitejších problémov podávať jasne a zrozumiteľne. Všetky jeho knihy sú napísané „prostým, rozumu i srdcu rovnako hovoriacim slohom o predmetoch i veciach, ktoré boli roľníkom najsúrnejšie potrebné" napísal J. Vlček.
Jeho činnosť sa nestretla s dostatočným pochopením predstavených, preto za knihu „Dúverná zmluva medzi ďáblem a mníchem" musel ísť na 14 dní do väzenia. Mal rozpory so spolubratom Jozefom Ignácom Bajzom - farárom z Dolného Dubového (ten napísal prvý slovenský román „René mládenca príhody a skúsenosti“), ktorý obhajoval biblickú staročeštinu. Keď nemal argumenty k vyvráteniu Fándlyho téz, napísal, aby sa nemiešal do polemiky vzdelancov, „lebo šaštínskych paulínov kraviarky chudobný ste syn." Preto musel zakročiť Anton Bernolák (ako tajomník arcibiskupskej kancelárie) s upozornením, že „nie pôvod, nie zemanstvo, ale činy robia človeka statočným a veľkým" (Životopis A. Bernoláka).
Juraj Fándly v „Hospodárovi“ napísal: „Bratove, zmislite si, že blatnatí vek, pošmúrne stoleto žili pred nami naši Slováci; včil nám svitli osvícené časy; usilujeme sa s rečú, s písmámi, s vidaníma knihami, náš národ, naše meno, našich potomkoch, keď ne k zlatému, aspoň ponajprv k stríbernému veku povíšif.
Bránil národné práva, bojoval za rovnoprávnosť proti maďarizácii a za sociálnu slobodu. V „Dúvernej zmluve“ opísal krutú biedu a sociálny útlak ľudu. „Z práce ľudu žije kráľ, šľachta, armáda, kňazi, a predsa ho všetci utláčajú a ponižujú."
Zamýšľal založiť hospodársku školu k realizovaniu nových teórií do praxe. Prakticky učil ľudí poľným prácam, záhradníctvu, včelárstvu a pod. Aby mohol farníkov učiť po domácky spracovať bavlnu, doplnil si svoje vedomosti v šaštínskej manufaktúre. Pre teologický dorast spísal platné zákony a na ochranu poddaných napísal: „Príhodné a svátečné kázne", kde oslavuje Veľkú Moravu a Svätopluka: „Blahoslavená si bola od Boha! Staroslávna, veľká slovenská, veľká moravská krajina, z Bulgárie od potoka Morava aš po Hron, a od teho budúcne aš do včilajšej Moravi, aš do Čech víťazlive rozšírená..." Vierozvestcov Cyrila a Metoda si vyžiadal „ten, od mnohích ščaslivích vojní ve svete vichírní a chvalitební král, ten pre velkú bojovnú a zbrojnú silu mnohím národom strašliví, ten pre mnohé, nad velkími ňepráteli obdržané víťazstvá slávni slovenskí král Svätopluk." Fándly písal knihy v bernolákovskej kodifikovanej kultúrnej západoslovenčine a v knihe Zelinkár zdôraznil vzletnými slovami veľký význam Bernolákovho jazykového činu pre rozkvet národnej literatúry: „O volakterí rok uvidí učení svet, že slovenskí jazik a jeho pisébné pero vždicki sa môže, inším rečám a vtipom v Európe vichválením, z velkú chválu pripodobniť jak duchovníma, tak svetskíma knihami." Fándlyho literárna tvorba sa stala neskôr ideovým prameňom veľkolepého básnického diela Jána Hollého a nastupujúcej štúrovskej generácie (viď Štúrov epitaf na hrobe J. Hollého na Dobrej Vode). Práve druhá generácia osvietencov sústredených okolo Ľ. Štúra už pochopila a podporila snahy Učeného tovarišstva o presadenie slovenčiny. Dotiaľ síce väčšina vzdelancov uznávala slovenský jazyk ako najzachovalejší a najpôvodnejší slovanský jazyk, ale jednoznačne presadzovali staročeštinu. No a hlavnú zásluhu na širšom uvedení bernolákovskej slovenčiny do literatúry a publicistiky má práve Juraj Fándly, najvýznamnejšia osobnosť prvej generácie bernolákovcov a slovenských osvietencov vôbec.
Juraj Fándly v roku 1807, keď začal strácať zrak, s podlomeným zdravím odchádza z fary v Naháči do rodného domu kde 7. marca 1811 vo veku nedožitých 61 rokov zomrel.
Spracované podľa knihy Naháč, autor: K.Lopatka, EKOPRESS Bratislava, 2009
HISTÓRIA
KŇAZI VO FARNOSTI
DUCHOVNÉ OSOBNOSTI Z NAHÁČA
