Rímskokatolícka farnosť svätého Michala archanjela

Obec Naháč leží na okraji pohoria Malé Karpaty na Trnavskej pahorkatine v údolí Dubovského potoka, pričom susedí s obcami Dechtice, Horné Dubové, Horná Krupá, Trstín, Jablonica, Hradište pod Vrátnom a Dobrá Voda. Administratívne patrí do Trnavského okresu a Trnavského VÚC. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1426. Hoci južné slovenské územia po tureckých vpádoch výrazne zasiahla srbsko-chorvátska kolonizácia, historické pramene spresňujú, že chorvátski osadníci iba doplnili pôvodných slovenských obyvateľov, ktorí tu žili už pred týmto obdobím. Samotný názov obce (historicky Nahácz, Nahach, Nahács) je úzko spojený s hojným výskytom modrofialového kvietku jesienky obyčajnej (Colchicum autumnale), ľudovo nazývanej naháč, keďže na jeseň vyrastá priamo zo zeme samostatne bez zelených listov.

Miestna farnosť je územno-správne súčasťou Trnavskej arcidiecézy. Zaujímavosťou je, že podľa zachovaných archívnych záznamov bola prvá fara v obci postavená už v roku 1554 – teda celých 40 rokov pred samotnou výstavbou chrámu. Pôvodný renesančný kostol bol vybudovaný v roku 1594 a v roku 1629 posvätený na česť Najsvätejšej Trojice. V roku 1940 prešiel rozsiahlou prestavbou, kedy sa opravila jeho zadná časť a predná sa výrazne rozšírila o oblúkový obetný priestor a novú sakristiu. Dnes je kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.

Z pôvodného objektu sa dodnes zachovali vzácne historické prvky. Ide najmä o kamennú krstiteľnicu s kovanými mrežami z roku 1596 a funkčnú vstupnú železnú bránu z roku 1612, ktorú v roku 1923 opravili miestni občania. Vzácnosťou v interiéri je aj veľké dvojmanuálové organové harmónium z roku 1956. Okrem kostolných zvonov (z rokov 1844 a 1922) patrí k duchovnému dedičstvu obce aj historický zvon z roku 1870 z pôvodnej obecnej zvoničky a najmenší zvon na Dome smútku.

Od roku 2005 prebiehala na kostole postupná a systematická obnova. Výraznou rekonštrukciou prešla fasáda, sanácia omietok, výmena elektroinštalácie, úprava nádvoria a kompletne zreštaurovaný bol aj sakrálny inventár, vďaka čomu má chrám svoju dnešnú dôstojnú a estetickú podobu.

Svätý Michal archanjel – patrón nášho kostola

Je dávnou tradíciou, že kostoly nesú meno niektorého svätého, ktorého si uctievame ako nášho ochrancu – nielen chrámu, ale aj farnosti a jej obyvateľov. Možno si na neho spomíname vtedy, keď je zle, keď potrebujeme jeho ochranu či inšpiráciu. Od detstva vieme, že v nebeskej hierarchii majú svätí podelené svoje úlohy a poslania, sú špecializovaní na jednotlivé oblasti života. Naznačuje sa tým, že náš život sa odohráva v rôznych rovinách a aj svätí vynikali v niektorej z týchto oblastí.

Sv. Michal archanjel je symbolom zápasu so zlom, s mocnosťami temna, ktoré býva často pokrútené a nechce nám ukázať svoju pravú tvár. Dnes možno máme iné symboly temna, zla či pekla (stačí si pozrieť niektoré súčasné filmy...). Dôležitá je ale schopnosť vidieť za viditeľným svetom aj tú rovinu, ktorá nie je na prvý pohľad zrejmá. A k tomu menej viditeľnému patrí aj zlo, ktoré máme podobne ako dobro odhaľovať a podľa tohto poznania sa v živote aj riadiť.

Farnosť je spoločenstvo ľudí, ktorých životy sa stretávajú v jedinečnom a neopakovateľnom čase a priestore. Naše životy sú poznačené okolnosťami, v ktorých žijeme, i dejinami (tými veľkými i malými – našimi vlastnými), ktoré spoločne vytvárame. Spoločenstvo nie je len jednoduchý matematický súčet jednotlivcov, je to aj miesto, ktoré nás tvaruje, pretože žijeme pred tvárou tých druhých. Spoločne vytvárame novú kvalitu vzťahov.

Farnosť je priestor, v ktorom sa učíme nanovo formulovať svoju vieru, nanovo vyznávať vieru, ktorá nás vždy znovu odkazuje k tomu, čo sa celkom dokonale vyjadriť nedá. Jediné skromné miesto, kde svoju vieru môžeme aspoň trochu zviditeľniť, sú naše životy. Nech nás teda sv. Michal archanjel – ochranca v zápasoch s mocnosťami zla – na tejto ceste sprevádza i inšpiruje.

K farnosti Naháč patrí ako filiálka susedná obec Horné Dubové, ktorej dominantou je historický Kostol sv. Martina, postavený v roku 1720. Prvé storočia jeho existencie sú zahalené tajomstvom, no v 20. storočí prešiel chrám viacerými premenami. V roku 1920 mu bola nadstavená veža, v roku 1936 zavedená elektrina a v roku 1975 prešiel liturgickou úpravou – pôvodný hlavný oltár bol nahradený obetným stolom, pričom z neho zostal zachovaný len vzácny ústredný obraz sv. Martina. Koncom 70. rokov sa chrám dočkal prístavby kaplnky, novej sakristie a schodiska na vežu.

Po rokoch stagnácie, kedy stavba pre vlhkosť a praskliny značne schátrala, sa v roku 1996 začala jej veľká a generálna obnova. Práce odštartovali kompletnou výmenou a oplechovaním vežovej konštrukcie, osadením nových okien a obnovou vonkajšej fasády. Aby sa zabránilo ďalšiemu vlhnutiu stien, priestranstvo okolo kostola bolo nanovo vydláždené s dôrazom na správne odvedenie vody a generálnou opravou úspešne prešiel aj historický organ.

Rozsiahla rekonštrukcia vyvrcholila v roku 1997 v samotnom interiéri chrámu. Pôvodný drevený chór nahradila nová pevná konštrukcia, kompletne sa zmodernizovali elektrické a rozhlasové rozvody a položila sa nová strešná krytina. Po vyspravení a vymaľovaní stien dostal kostol nové lavice, koberce a prešiel celkovou úpravou sakrálneho nábytku vrátane inštalácie nového bohostánku a zladenia obetného stola, ambónu a kňazského sédesu.

Juraj Fándly (1750 – 1811)

Život národného buditeľa, kňaza a osvietenského spisovateľa Juraja Fándlyho je pevne zviazaný s farnosťou v Naháči, kde v duchovnej službe prežil 27 rokov (1780 – 1807). Narodil sa 21. októbra 1750 v Častej, no vyrastal v Doľanoch (Ompitál). Ako desaťročnému mu zomrel otec a matka odišla slúžiť do Šaštína. Napriek chudobnému pôvodu vyštudoval teológiu v Budíne a Trnave. Vďaka tomu, že sám pochádzal z biednych pomerov, bola jeho kňazská aj literárna činnosť po celý život zameraná na pomoc roľníkom a najchudobnejším vrstvám obyvateľstva na slovenskej dedine.

Ako prvý tajomník a pokladník Slovenského učeného tovarišstva napísal 43 prác (30 vydaných). Práve na naháčskej fare napísal prelomové dielo Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom (1789) – vôbec prvú veľkú knihu v bernolákovskej slovenčine. Za svoje osvietenské názory si dokonca odpykal 14 dní vo väzení. Prebúdzal v ľuďoch národnú hrdosť a v knihách ako Piľní domajší a poľní hospodár či Zelinkár im zrozumiteľným slohom odovzdával rady o včelárstve, zdravovede a hospodárstve. Svojich farníkov učil moderné postupy aj prakticky – dokonca si doplnil vedomosti v šaštínskej manufaktúre, aby ich mohol učiť domáckemu spracovaniu bavlny.

Fándly musel pre svoj pôvod čeliť útokom od spolubrata J. I. Bajzu (farára z Dolného Dubového), ktorý obhajoval staročeštinu a Fándlymu vyčítal, že je len chudobným synom kraviarky. Zastal sa ho sám Anton Bernolák s tým, že človeka robia veľkým činy, nie pôvod. Fándly mal hlavnú zásluhu na zavedení spisovnej slovenčiny do literatúry a jeho tvorba sa stala ideovým prameňom pre Jána Hollého aj štúrovcov. Z Naháča odišiel s podlomeným zdravím a strácajúcim sa zrakom v roku 1807 do rodného domu, kde 7. marca 1811 vo veku nedožitých 61 rokov zomrel.